Merkúr

foto: http://www.treking.cz/astronomie/messenger-opet-u-planety-merkur3.jpg

Merkúr

je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.

Merkúr je malá kamenná planéta s povrchom posiatym impaktnými krátermi.
Teploty na jeho povrchu kolíšu od +440° C cez deň po -180 °C v noci.
Za takéto obrovské rozdiely môže hlavne neprítomnosť hustej atmosféry. Napriek tomu, že je najbližšie k Slnku, nedrží teplotný rekord medzi planétami slnečnej sústavy. Ten patrí Venuši, ktorá je od Slnka síce ďalej, ale panuje na nej silný skleníkový efekt. Jeho priemer je 38% priemeru Zeme, čo je 1,4-krát viac, ako priemer Mesiaca.
Merkúr má vysokú hustotu a slabé, no predsa prítomné magnetické pole. To svedčí o tom, že vo vnútri planéty sa nachádza masívne jadro. Obieha okolo Slnka najrýchlejšie zo všetkých planét, no jeho rotácia je naopak veľmi pomalá. Nemá nijaký mesiac.
Bol pomenovaný podľa rímskeho posla bohov Merkúra, keďže sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo všetkých planét. Bol známy už od staroveku, hoci je voľným okom ťažšie pozorovateľný. Keďže jeho dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, nikdy sa na oblohe nevzdiali od Slnka o viac ako 28°, a preto ho možno pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka. Aj tak môže byť niekedy pomerne nápadným objektom na večernej či rannej oblohe. Donedávna bol preskúmaný len jedinou sondou, Mariner 10, ktorá v rokoch 1974 - 75 trikrát preletela okolo Merkúra a urobila viac než 10 000 snímok jeho povrchu. V súčasnosti sa na výskume podieľa sonda MESSENGER, ktorá uskutočnila už tri prelety okolo planéty a odoslala na Zem množstvo záberov. V roku 2011 ju čaká navedenie na obežnú dráhu okolo Merkúra. Rotácia Pre ťažkú pozorovateľnosť Merkúra nebolo dlho možné určiť dĺžku jeho dňa. Pozorovateľov naviac miatla náhoda, že obdobie, ktoré trvá planéte od prechodu z východnej elongácie do západnej je približne rovné dĺžke jednej otáčky (40-50 dní) a preto astronómovia videli Merkúr stále z tej istej strany.Do roku 1962 sa predpokladalo, že planéta má viazaný obeh okolo Slnka, takže jej deň mal byť rovnako dlhý ako rok. Až v roku 1965 sa podarilo spoľahlivo určiť dobu rotácie a to pomocou nových výkonných rádioteleskopov odrazom radarových signálov od povrchu Merkúra. Siderická doba rotácie je 58,65 pozemského dňa. Podmienky na povrchu Merkúra sú drsné. Neprítomnosť hustej atmosféry, ktorá by zadržiavala teplo, je príčinou najväčších rozdielov teplôt medzi osvetlenou a neosvetlenou pologuľou v slnečnej sústave. Rozdiely dosahujú hodnôt takmer 700 °C. Povrch sa môže cez deň v oblasti rovníka rozpáliť až na +440 °C[5]. Pri týchto teplotách sa topia aj niektoré známe kovy, napr. cín a olovo. Naopak, počas noci môže teplota klesnúť až na -180 °C. Priemerná povrchová teplota je + 179 °C. Kôra Merkúra je tvorená z minerálu anortozitu a neobsahuje nijaké oxidy železa. Napriek tomu, že sa vo vnútri Merkúra predpokladá veľké železné jadro, spektroskopické výskumy neukázali na povrchu ani stopu po železe. Tento paradox zostáva doteraz záhadou.Kôra nie je členená na tektonické platne. Povrch Merkúru je veľmi starý a zostal takmer nezmenený po milióny rokov, keďže na planéte nie je kvapalná voda a ani slabá amtosféra planéty neumožňuje eróziu, ktorá by povrch pretvárala.[16] Je veľmi podobný povrchu Mesiaca, pokrytý obrovským množstvom kráterov. Krátery vznikli zrážkou s meteoritmi a planétkami najrôznejších veľkostí (tzv. impaktné krátery). Predpokladá sa, že krátery v okolí pólov, ktoré sú chránené pred slnečným žiarením by mohli obsahovať vodný ľad. V kráteroch väčších ako 200 km sa objavujú prstence. Hlavný rozdiel medzi Mesiacom a Merkúrom je v tom, že na Merkúre neexistujú tzv. moria, t.j. veľké výlevy bazaltov v obrovských panvách, vzniknutých po dopadoch veľkých telies. Namiesto morí jeho povrch pokrývajú rozsiahle zvlnené planiny, ktoré však podľa názorov viacerých planétológov vznikli mohutnými výlevmi lávy, čiže podobne, ako mesačné moria. Vulkanický pôvod naznačuje aj ich farba, ktorá je svetlejšia, ako farba starých kráterov. Ďalší rozdiel spôsobila gravitácia Merkúra, ktorá je približne dvakrát silnejšia ako mesačná. Preto je na povrchu málo lúčovitých kráterov a vďaka tomu sa hmota vymrštená pri dopade meteoritov na jeho povrch nerozstrekla až do takej vzdialenosti, ako na Mesiaci. Pozorujeme tiež asi šesťkrát menšie množstvo druhotných kráterov.Druhotné krátery sú krátery, ktoré vyhĺbia úlomky hornín vyvrhnuté do okolia pri dopade veľkého telesa. Takmer polovicu povrchu Merkúra zmapovala sonda Mariner 10 v roku 1975. O druhej pologuli sa predpokladá, že je podobná tej zmapovanej. Okrem kráterov tvoria reliéf povrchu aj početné vrásy a horské chrbáty. Horské chrbáty vznikli v procese vznikania Merkúra, keď sa planéta ochladzovala, scvrkávala a preto sa v jeho kôre vytvorili početné záhyby. Ďalšie povrchové útvary sú planiny, údolia, panvy a brázdy. Počas poslednej miliardy rokov, od zastavenia vulkanickej činnosti a zníženia počtu dopadových kráterov sa jeho povrch zmenil len veľmi málo. Sonda MESSENGER zaznamenala pri prvom oblete planéty kráter s prepadnutým terénom v stredovej časti. To naznačuje, že by mohlo ísť o kalderu, znak sopečnej činnosti na planéte. Budúci výskum V marci 2011 má byť sonda MESSENGER navedená na obežnú dráhu okolo planéty, pričom postupne zmapuje celý jej povrch. Sonda bude zbierať tiež údaje o štruktúre povrchu, jeho geologickej histórii, pôvode riedkej atmosféry a magnetosféry a tiež má preskúmať možný ľad v oblasti pólov.
V roku 2013 plánuje agentúra ISAS vyslať k Merkúru sondu Mercur Orbiter a ESA v spolupráci s Japonskou vemsírnou agentúrou (JAXA) sondu BepiColombo. Misia je stále vo fáze plánovania. Bude zložená z dvoch sond: Mercury Planetary Orbiter (MPO) a Mercury Magnetospheric Orbiter (MMO). Tieto dve sondy budú nezávisle na sebe navedené na obežnú dráhu okolo planéty a ich cieľom je hľadať pôvod magnetického poľa Merkúra, mapovanie magnetosféry a robiť detailné testy všeobecnej teórie relativity.

Zdroj :http://sk.wikipedia.org/wiki/Merk%C3%BAr

Komentáře k článku

---

Vložte komentář