Pluto

134340 Pluto

je trpasličia planéta slnečnej sústavy, v minulosti považované za najmenšiu a najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy. Jeho astronomický symbol v Unicode je . Pluto je malé a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z kremičitanov a sčasti z ľadu. Má veľmi riedku atmosféru obsahujúcu hlavne dusík, ale pravdepodobne tiež metán a oxid uhličitý. Pomenovanie dostalo podľa rímskeho boha podsvetia, ktorý bol totožný s gréckym Hádom. Od roku 1978 bol známy jeho jediný mesiac Charon, ktorý bol v pomere k obiehanému telesu pozoruhodne veľký. V roku 2005 Hubbleov vesmírny ďalekohľad objavil ďalšie dva maličké mesiace, takže Pluto má v súčasnosti až tri prirodzené satelity. Do roku 2006 bolo považované za deviatu, planétu slnečnej sústavy, ale 24. augusta 2006 mu bolo toto označenie odňaté na konferencii astronomickej únie v Prahe z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy (výstrednosť, sklon k ekliptike) a objavov ďalších veľkých telies za dráhou Neptúna, z ktorých jedno s pomenovaním 136199 Eris (staršie neoficiálne pomenovanie Xena UB313) má dokonca väčšiu hmotnosť ako Pluto. 14. septembra 2006 (cca. 9:35) pridelila IAU Plutu katalógové číslo 134340, čím ho zaradila medzi planétky. Oznámenie vyšlo v cirkulári č. 8747. Medzi astronómami sa často špekuluje o tom, že Pluto by malo byť zaradené do skupiny tzv. transneptúnskych objektov (TNO). Ďalším argumentom na takéto zaradenie je i okolnosť, že jeho nízka priemerná merná hmotnosť ukazuje na to, že je zložené približne zo 70 % hornín a 30 % ľadu. Obežná dráha Obežná dráha Pluta okolo Slnka je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická (to bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať). V porovnaní s excentricitou typickou pre kométy však stále možno hovoriť o "takmer kruhovej" dráhe. V aféliu sa od Slnka vzďaľuje až na 7 375 927 931 km, čo je takmer 50-krát väčšia vzdalenosť, ako je vzdialenosť Zeme od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. V perihéliu sa však k Slnku približuje na 4 436 824 613 km, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch 1979 až 1999, kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku 1989 a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies. Dráha Pluta je v rezonancii 3:2 s Neptúnom. Znamená to, že kým Neptún urobí tri obehy okolo Slnka, za rovnaký čas Pluto urobí dva celé obehy. Jeden obeh Pluta trvá 247,68 roka, čo bol najdlhší planetárny rok v slnečnej sústave. Spolu s Neptúnom preto patrilo medzi planéty, na pri ktorých od ich objavu ešte neuplynul ani jediný celý obeh okolo Slnka. Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát viac svetla ako Mesiac v splne. Pre jeho veľkú vzdialenosť by sme však z povrchu Pluta už nevideli Slnko ako kotúčik, ale ako bodový zdroj svetla podobne ako ostatné hviezdy.Rotácia Pluto patrí k pomerne zriedkavým telesám slnečnej sústavy, ktoré sa otáča okolo svojej osi retrográdne, čiže v opačnom smere ako väčšina ostatných objektov. Jedna siderická otočka okolo osi mu trvá 153 hodín, čo je približne 6 pozemských dní. Od východu Slnka po východ Slnka na tom istom mieste planétky uplynie doba približne 6 pozemských dní 9,5 hodiny.Sklon rotačnej osi telesa je taký veľký, že rovina jeho rovníka je takmer kolmá na rovinu obehu podobne ako je tomu u Uránu.Doba rotácie Pluta je rovnaká, ako obežná doba jeho najväčšieho mesiaca Chárona okolo Pluta. Takáto rotácia, pri ktorej teleso zdanlivo nehybne visí nad určitým bodom povrchu druhého, sa nazýva stacionárna rotácia. Atmosféra Pluto obklopuje veľmi riedka atmosféra, ktorá sa skladá najmenej z 98 % dusíka N2, so stopami metánu CH4 (max. 0,5 %) a oxidu uhoľnatého. Hustota, a teda aj tlak jeho atmosféry sa silne mení v závislosti na okamžitej vzdialenosti od Slnka. Keď je teleso k Slnku bližšie, dochádza k vyparovaniu a sublimácii prchavých látok pokrývajúcich jeho povrch a tým sa atmosféra zahusťuje. Atmosféra bola objavená zo zákrytov hviezd Plutom. Jasnosť hviezdy počas zákrytu klesala len pozvoľna, čo sa deje iba u telies s atmosférou. Z týchto pozorovaní však nebolo možné určiť ani tlak, ani terplotu atmosféry pri povrchu. V marci 2009 astronómovia získali prostredníctvom teleskopov VLT nové poznatky o atmosfére Pluta. Zistili, že atmosféra o teplote - 180 °C je približne o 40° teplejšia, než povrch a obsahuje nečakane veľké množstvo metánu. Vyplynulo to z pozorovaní prístrojom CRIRES (CRyogenic InfraRed Echelle Spectrograph). Pozorovania tiež odhalili, že metán je v atmosfére Pluta druhým najzastúpenejším plynom. Na rozdiel od Zeme je väčšina atmosféry Pluta neustále v stave teplotnej inverzie, to znamená, že jej teplota s výškou vzrastá (na Zemi je to opačne). Povrch Pluto zatiaľ nepreskúmala žiadna kozmická sonda a preto je jeho povrch len veľmi málo známy. Jediné pozorovania, ktoré máme sú pozemské, prípadne z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST). Fotografie, ktoré máme k dispozícii, sú veľmi neostré. Na základe snímok HST bola zostavená aj veľmi hrubá mapa povrchu planéty. Na mape sú rozlíšiteľné svetlejšie a tmavšie oblasti, pričom sa predpokladá, že svetlejšie miesta by mohli byť dusíkové ľady s malým množstvom metánu a oxidu uhličitého. Tmavé oblasti môžu byť pokryté buď organickým materiálom, alebo mohli vzniknúť ako dôsledok fotochemických reakcií vyvolaných kozmickým žiarením.Na Pluto dopadá len 0,07 % množstva slnečného žiarenia, ktoré dopadá na povrch Zeme a preto jeho povrchové teploty kolíšu od -235°C do -225 °C.[2] Povrch Pluta má hnedastú farbu, čo je spôsobené pravdepodobne zmrznutými uloženinami metánu, ktorý bol metamorfovaný slnečným svetlom Mesiace Okolo Pluta obiehajú tri mesiace. Najväčší z nich, nazvaný Cháron, bol objavený 22. júna 1978. Jeho priemer 1 200 km predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. Pluto a Cháron spolu obiehajú okolo jedneho ťažiska. Ich vzájomná vzdialenosť je 19 531 km, pričom dráha Chárona je takmer dokonale kruhová. Tieto všetky atribúty spôsobili, že doba obehu a rotácie Chárona je totožná s dobou rotácie Pluta. V praxi to znamená, že Cháron je z Pluta pozorovateľný iba z jednej pologule a je vždy otočený k Plutu iba jednou stranou (privrátená strana) podobne ako pozemský Mesiac. V roku 2005 Hubblov teleskop objavil ďalšie dva mesiace, Nix a Hydra, ktorých existencia bola následne potvrdená ďalšími pozorovaniami.

Zdroj: www.iranian.com/main/ files/blogimages/pluto.jpg,http://sk.wikipedia.org/wiki/134340_Pluto

Komentáře k článku

---

Vložte komentář