Príbeh zbytočného človeka

Začalo to v jednu júnovú nedeľu v sedemdesiatom druhom roku minulého storočia.

Vlastne to bol celkom obyčajný deň.

Asi takto nejako by som začal moje rozprávanie.

Pre niekoho bezvýznamný, pre mňa výnimočný.

Prišiel som na svet.

A tak ako nevieme o chvíli keď sa narodíme, tak nevieme o svojej poslednej hodine.

Ktovie,či je to tak lepšie. Asi áno.

Ale dosť týchto úvah.

Pomerne dobre si pamätám na prvé roky môjho detstva.

Bývali sme v malom prízemnom domčeku v Modrom Kameni.

Vlastne len kuchyňa, komora a obdeľač v druhom domčeku dve izby.

Jedna na spanie a jedna pre hostí.

Ale život plynul v podstate aj tak len v kuchyni

a k radosti každého dieťaťa na dvore.

Komentáře k článku

---

Vložte komentář