Urán

Urán

je siedmou planétou slnečnej sústavy v poradí. Je treťou najväčšou a štvrtou najmasívnejšou. Bola objavenou až v modernej histórii. Predtým bol pozorovaný viackrát, ale pozorovatelia sa domnievali, že sa jedná o hviezdu. Prvý záznam pochádza od Johna Flamsteeda z roku 1690, ktorý ju katalogizoval ako hviezdu 34 Tauri. Aj francúzsky astronóm Pierre Lemonnier ju katalogizoval ako hviezdu. Až 13. marca 1781 William Herschel pri mapovaní oblohy zistil, že nejde ani o hviezdu, ale ani o kométu. Bol to v podstate prvý objav planéty použitím ďalekohľadu. Aj keď je Urán viditeľný voľným okom, dovtedy nebol objavený starovekými pozorovateľmi kvôli svojej nenápadnosti. Urán patrí spolu s Neptúnom, Jupiterom a Saturnom medzi tzv. plynných obrov, ale vnútorným a atmosférickým zložením sa od nich odlišuje. Niekedy sa s Neptúnom dáva do kategórie „ľadových obrov“. Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty, spolu s Jupiterom, Saturnom a Neptúnom. Podobne ako Saturn, aj plynný Urán je obria planéta so sústavou prstencov. Urán ako jediná z planét má extrémne veľký sklon rotačnej osi k rovine obehu okolo Slnka. Doteraz neexistuje na to uspokojivé vysvetlenie. Na každom póle je 42 rokov deň a rovnako dlho noc. Urán býva väčšinou pozorovateľný aj voľným okom či menším ďalekohľadom počas kvalitných jasných nocí. Urán je prvou planétou objavenou v modernej histórii. Spozoroval ho 13. marca 1781 William Herschel pri mapovaní oblohy. Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty, spolu s Jupiterom, Saturnom a Neptúnom. Podobne ako Saturn, aj plynný Urán je obria planéta so sústavou prstencov. Urán ako jediná z planét má extrémne veľký sklon osi k rovine obehu okolo Slnka, i keď dosiaľ nie je uspokojivé vysvetlenie, prečo má tak extrémny sklon osi. Je takmer kolmo sklonený. Na každom póle je 42 rokov deň a rovnako dlho noc. Ako všetky veľké planéty, aj Urán má okolo seba prstence. Avšak uvidieť pozemskými ďalekohľadmi vo viditeľnom svetle úzke prstence Uránu je nemožné. Prvý krát boli pozorované až v r. 1977, keď si astronómovia všimli neznáme prstence po zakrytí svetla hviezdy v pozadí. Predpokladá sa, že prstence sú mladšie ako 100 miliónov rokov. Mohli vzniknúť z trosiek po zrážke malého mesiaca s kométou alebo s objektom podobným asteroidu. Pravdepodobne sú tvorené kusmi ľadu a kameňmi, ktoré boli zachytené gravitačnou silou planéty. Ich stabilitu pomáhajú udržovať mesiace planéty. Okolo planéty obieha zatiaľ 27 pomenovaných mesiacov. Desať ich objavila sonda Voyager 2. Názvy mesiacov sú podľa postáv zo Shakespeareových a E. A. Popeových diel.: Cordelia, Ophelia, Bianca, Cressida, Desdemona, Juliet, Portia, Rosalind, Belinda, Puck, Miranda, Ariel, Umbriel, Titania, Oberon, Caliban, (97U1), Sycorax, (97U2), Setebos (S/1999 U1), Stephano (S/1999 U2), Prospero (S/1999 U3), Trinculo (S/2001 U1), Ferdinand (S/2001 U2), Francisco (S/2001 U3), Mab (S/2003 U1), Cupid (S/2003 U2), Margaret (S/2003 U3), Perdita (S/1986 U10) Zafarbenie Vzdialený Urán naposledy navštívila začiatkom roka 1986 kozmická sonda Voyager 2. Vďaka vyvíjajúcej sa pozorovacej technike však môžeme planétu pozorovať pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu takmer rovnako dobre ako pomocou sondy.

Zdroj : www.ta3.sk, www.astronomy.wz.cz,www.wikipedia.org,

Komentáře k článku

Vložte komentář